Slowly forgetting what it's beautiful in the spring...

Už som doma ale neviem či budem tak často aktívna. Myslím teda každý deň... Dôvod je taký že nemám čas ani chuť sem niečo pridávať. "Hah, zas tá trápna veta čo použil každý už hádam 5000 krát" Ale je to pravda. Nemám proste náladu na blog. Neviem čo sa deje ale každý deň som totálne unavená zo školy , v autobuse domov ledva držím oči otvorené včera som skoro spala ale nechcela som sa ocitnúť niekde v inej dedine tak pre istotu som sa držala ako tak v škole som totálne ešte viac unavená ale svoju trošku energie ešte venujem tomu čo sa má v škole robiť. Teda myslím, moje známky tomu moc nenasvedčujú ja neviem čo sa so mnou deje. Dnes dve trojky zo slovenčiny čo sa mi často nestáva ale dostala som 1 z ruštiny. Keďže viem dobre rozprávať po rusky a ruština mi ide pomaly lepšie ako slovenčina tak som celkom aj šťastná.

Včera mi povedala kamarátka že ma obdivuje... Prečo ? Pretože, od nedele počúvam o sebe od ostatných samé klamstvá čo sa že vraj stalo aby sa dotyčný spravil "veľkým frajerom" a to rozpráva každému a smeje sa mi a vymýšľa si ďalej klamstvá a blbosti. Prečo2 ? Pretože, som sa zaľúbila do jedného chalana a som sním a ľúbime sa. Neviem či nám závidí alebo ako to mám povedať. Je strašne úbohý. Neznášam takých ľudí. A každé ráno , každé poobedie a aj cez deň jemu nerobí problém že stojím vedľa neho a vymýšľa si a opakuje to isté klamstvo dookola a smeje sa na tom. Si myslí o sebe neviem čo.

Ako vidím toto je nejaký depresívny a smutný článok čo určite moc každého nezaujíma. Ale prejdime trochu inde. Dnes bol krásny deň, milujem jar keď je všetko rozkvitnuté a zelené. Všetko sa zrazu prebudí. Už som zabudla na to ako krásne jar vyzerá. Ostala som stále uväznená v zime , v chlade a v tých neustálych premenách počasia. Aj teraz mám ľadové ruky. To bude asi tým že aj pri 40°C mám studené až ľadové ruky. Ja som divná.